V roku 2014 som si partiou kamarátov, fotonadšencov, urobil výlet do Toskánaska. Bolo to po prvýkrát, čo som doma nechal plnoformátovú zrkadlovku a zobral na vážne fotenie bezzrkadlovku s menším snímačom. Bol to risk, ísť na tak atraktívne miesto s tým, či z nevyskúšanou technikou dokážem urobiť dobré fotografie.
Ubytovali sme sa v oblasti Chianti, v štýlovom dome patriacom k vinohradnickému hospodárstvu. Odtiaľ sme vyrážali do známych miest a oblastí Toskánska. Pohybovali sme sa v okresoch Siena, Firenze, Arezzo, Grosseto. Začali sme ale Benátkami a to daždivými, Tieklo z nás i fototechniky. Ani prvé dni v Toskánsku neboli slnečné. Odtiaľ názov tohto blogu. Mali sme ale šťastie a najkrajšie miesta sme navšívili za veľmi dobrých svetelných podmienok.
Arezzo
Prvý väčší výlet, ešte za daždivého počasia, sme nasmerovali do provincie Arezzo. Mesto Arezzo možno nie je tak atraktívne ako Florencia, či Siena, ale určite stojí za zhliadnutie. Známe je svojimi blšími trhmi. Počas víkendu sú ulice a námestia mesta doslova posiate desiatkami predajcov ponúkajúcich tovar od výmyslu sveta. Nábytok, šperky, umelecké predmety, staré hračky, medaile, vojenské uniformy…
Trhy v Arezze.
Florencia
Florenciu sme navštívili dvakrát. Dôvodom bolo fotenie najznámejšieho mostu Ponte Vecchio (43.767960, 11.253129). Samozrejme sme nevynechali ani prehliadku mesta. Pre prvé večerné fotenie sme si vybrali vyvýšené námestie Piazalle Michelangelo (43.763044, 11.264284), z ktorého je krásny výhľad na mesto a ním pretekajúcu rieku Fiume Arno. Na západ slnka tu čakajú davy turistov, preto sa oplatí prísť skôr a zabezpečiť si miesto.
Pre prvé večerné fotenie sme si vybrali vyvýšené námestie Piazalle Michelangelo.
Druhý krát sme most Ponte Vecchio fotografovali rovnako večer, pri západe slnka a to z dvoch mostov. Najprv z Ponte Santa Trinita (43.769002, 11.250350), neskôr sme sa presunuli na most Ponte alle Grazie (43.766140, 11.258713).
Mosty sú okrasou Florencie.
Oblasť Chianti
Krásny výhľad z “orlieho hniezda” Luiano (43.656307, 11.234742), kde sme boli ubytovaní bol na nezaplatenie. Ranné hmly spolu s východom slnka nás nútili skoro vstávať aj keď sme boli na dovolenke. Osud krajinárskeho fotografa je už raz taký. Najlepšie svetlo, zlatá hodinka, je pri východe a západe slnka. Takmer z okna sme mohli fotografovať okolie dedinky Mercatale.
Hmlisté ráno v Chianti.
Hospodárstvo, na ktorom sme bývali, patrí pestovateľom vína. A že to nie sú žiadny troškári, dokazovalo vybavenie na spracovanie vína. Ubytovanie sme mali vybavené cez slovenských sprostredkovateľov, ktorí nás na mieste aj privítali. Dali nám aj zopár dobrých tipov na zaujímavé miesta ohľadom fotografovania, ale aj ohľadom gastronómie a degustácie vín. Cennými informáciami prispeli aj domáci.
Florence American Cemetery and Memorial
Len pár kilometrov od nás, pri rieke Greve sa nachádza cintorín (43.697233, 11.212008), 4402 amerických vojakov, mužov i žien, ktorí padli počas 2. svetovej vojny, pri oslobodzovaní Talianska. Cintorín je vzorne udržiavaný. S parkovaním priamo pred cintorínom nie je problém.
Florence American Cemetery and Memorial.
San Gimignano
San Gimignano je jedným z najkrajších miest Toskánska. Rozkladá sa ako inak na hrebeni kopca. Už z diaľky vidno charakteristické veže bez striešok. Mesto má 3 odstavné parkoviská, z ktorých je len pár krokov na hradby a odtiaľ do historického centra. Historické centrum je veľmi pekné a v čase našej návštevy bolo takmer vyľudnené. V úzkych uličkách som konečne využil aj superširokouhlý objektív.
Panorámu mesta sme fotili z bočnej cesty, na ktorú sme odbočili zo Strada Provinciale 127, najprv od farmy (43.486549, 11.065329), potom čo sme navštívili mesto, sme sa touto cestou presunuli do Colle di Val d’Elsa. Cestou sme urobili ešte niekoľko panoramatických záberov San Gimignana.
Ranné San Gimignano.
Colle di Val d’Elsa
Za San Gimignanom nezaostáva ani Colle di Val d’Elsa. Toto mesto nás prekvapilo svojou dĺžkou. Je omnoho rušnejšie ako San Gimignano. Zaujímavé je z každej strany. Nájsť dobrý panoramatický výhľad nie je jednoduché, my sme jeden objavili na konci prašnej cesty (43.418590, 11.119104) odbočujúcej z Via Palestro (šípka Paradiso). My sme si ju vyšliapali, ale dostanete sa tam aj autom. Za opustenou zrejme farou uvidíte historické mesto ako na dlani. Druhý dobrý výhľad je z Via Piemonte (43.424116, 11.133237), odbočujúcou z cesty na diaľnicu Firenze-Siena. Miestny určite poznajú aj lepšie miesta na fotenie, my sme ale nemohli venovať hodiny času na ich hľadanie.
Colle di Val d’Elsa.
Siena
Osobne na mňa zapôsobila Siena ešte viac, ako známejšia Florencia. Siena je preslávená každoročnými historickými dostihmi Palio, ktoré sa odohrávajú na námestí Piazza del Campo. Toto námestie je úžasné. Je to akýsi lievik ústiaci pod Pallazo Pubblico. Najlepší pohľad na námestie je zo západného rohu (43.318446, 11.330873).
Siena.
Toskánske perly
Najznámejšiu fotografickú oblasť Toskánska sme si nechali na druhú časť nášho pobytu. Top lokácie sú sústredené na relatívne malej ploche.
Torrenieri
Na známý hájik narazíte cestou (Strada Regionale 2) zo Sieny do San Quirico d’Orca. Pohľad na hájik sa vám naskytne pár kilometrov pred San Quirico d’Orca. Uvidíte ho priamo z cesty (43.063888, 11.559540). Zaparkujte pri krajnici a stačí prejsť pár metrov, aby ste mali najlepší uhol pohľadu. Nezabudnite sa aj otočiť o 180°. Pekný pohľad je na náprotivné kopce.
Torrenieri.
Il Belvedere
Len pár sto metrov od mestečka San Quirico d’Orca sa nachádza jeden z najznámejších photopointov Il Belvedere. Táto usadlosť na pahorku s olivovníkovým hájom vynikne z miesta, ktoré sa nachádza za reštauráciou (43.062189, 11.610170) ležiacou po pravej strane pri ceste Strada Provinciale 146 “di Chianciano”. Ak neviete odkiaľ máte fotografovať, môže vás pohľad na Il Belevedere sklamať.
Len pár sto metrov od mestečka San Quirico d’Orca sa nachádza jeden z najznámejších photopointov Il Belvedere.
Cappella i Vitaletta
Medzi San Quirico d’Orca a Pienzou sa nachádza ďalší zaujímavý objekt. Kaplnka je len 1,5 km od Il Belvedere. Dobrý výhľad je priamo od cesty Strada Provinciale 146 “di Chianciano” (43.073252, 11.624638). Odporúčam, ak máte dosť času, navštíviť lokalitu aj z opačnej strany (43.069537, 11.640645). My sme sa k nej dostali smerom od Pienzy po prašných cestách, kde sme fotili “Gladiátorsku” cestu. Ku kaplnke vedie cyklistický chodnik, prehradený bránou, takže pár desiatok metrov budete musieť ísť peši.
Cappella i Vitaletta.
“Gladiator’s” road
“Gladiátorská” cesta vedie k usadlosti pod mestom Pienza. Pienza sa nachádza len 9 km od San Quirico d’Orca. Výborný výhľad je z mestských hradieb, v blízkosti ktorých je aj parkovisko (Via St. Caterina, 43.078596, 11.672565). Keď už v Pienze budete, nezabudnite si pozrieť jej historickú časť. Mestečko je malé, ale za svoje historické dedičstvo sa rozhodne hanbiť nemusí. Veľmi dobrý photopoint je priamo zo začiatku “Gladiátorskej” cesty. Na ňu zostúpite cestou na konci Pienzi, autom sa vyberte na Piazza Dante Alighieri (43.077431, 11.671320), odtiaľ kúsok pešo už po prašnej “Gladiátorke”.
“Gladiátorská” cesta vedie k usadlosti pod mestom Pienza.
Cypres Trees road
Opačným smerom než Pienza, 7,3 km od San Quirico d’Orca, na ceste Via Cassia (Strada Regionale 2), kúsok za Bagno Vignoni sa nachádza usadlosť so známym stromoradím cypruštekov (43.021927, 11.636788). Nemôžete ho z cesty prehliadnúť. Zastaviť môžete na krajnici, alebo na začiatku príjazdovej cesty.
Cypres Trees road.
Pitigliano – malý Jeruzalem
Na hraniciach s provinciou Rím sa nachádza nádherné mesto Pitigliano. Podobne ako aj iné mestá v Toskánsku sa rozkladá na hrebeni. Tým, že je ďalej od turistických trás, nestretnete v ňom davy turistov. Pitigliano bolo pre nás veľmi príjemným prekvapením. Je len málo poznačené modernou dobou a v uličkách nájdete 600 – 700 ročné domy. Zapáčilo sa nám tak, že sme sa rozhodli fotografovať ho pri západe slnka.
Večerné Pitigliano.
Keďže sme mali niekoľko hodín času, urobili sme si malý výlet kúsok za hranice Toskánska. Na mape sme našli jazero Lago di Bolsena. Jeho takmer prímorský charakter nám pripomenul naše obľúbené Neusiedlerské jazero v Rakúsku. Mestečko Capodimonte leží na kopci, týčiacom sa nad jazerom. Mimo sezóny je to kľudné mesto s minimum turistov. Zaparkovať môžete pri mestskej pláži. Prejdite sa prístavom (42.550122, 11.908478) a historickými uličkami. Na vrchole kopca je kostol, ak pôjdete ešte kúsok za neho, naskytne sa vám pekný výhľad na jazero.
Mestečko Capodimonte.
Uličky Capodimonte.
Z Capodimonte sa vraciame do Pitigliana, aby sme stihli západ slnka. Slnko zapadalo za mestom, čo nám vyhovovalo. Miesto, z ktorého nafotíte panorámu mesta nemôžete minúť. Je hneď pri vstupnej ceste do mesta (42.633740, 11.670659). Historickú atmosféru narušovali opakované prelety dvojice moderných stíhačiek Tornado.
Repete Benátky, ale predtým ešte ťažký Boloňský predkrm
Čas, ktorý sme mohli v Toskánsku zotrvať vypršal a my sme sa vybrali na cestu späť domov. Rozhodli sme sa, že sa cestou ešte niekde zastavíme. Tip padol na Boloň (Bologne). No nebol to dobrý tip. Predstavitelia mesta majú snahu vypudiť z neho turistov. Nie žeby nebolo na čo pozerať, to sa vám v historickom talianskom meste nemôže pritrafiť. Historické centrum sa podobá včeliemu úľu. Niet kam zaparkovať, ľudia sa chaoticky presúvajú na skútroch, bicykloch, autách, či pešo. Ani najvýznamnejšie námestia nie sú uchránené od dopravy. V Benátkach, Florencii, Siene a ani v ostatných mestách nemáte problém s tým, kde sa najesť. Nájsť v Boloni voľné miesto v reštaurácii je nadľudská úloha. My sme napokon sedeli priamo na ceste a okolo nás hučala doprava. Zlý dojem nenapravili ani vynikajúce lazane, možno aj preto, že sme ich zapíjali džúsom za nekresťanských 5 €. Rozhodli sme sa toto neprívetivé mesto opustiť a ešte raz navštíviť Benátky.
Tentoraz sme mali šťastie. Počasie nám prialo. Len času bolo málo. Opäť sme si zopakovali branno-orientačný beh. Neoficiálny, pretože jeden oficiálny sa v meste konal a tak nás neustále obehávali bežci. Z obidvoch návštev Benátok mám v hlave len útržky pohľadov na uličky, námestia a kanále. Sem sa budem musieť vrátiť ako fotograf a nie ako turista. Slnko zapadá, vyzdvihujeme auto z garáži a lúčime sa s Talianskom.
Benátky.
Záver
Toskánsko pre mňa bolo testom systému Olympus. Bolo ťažké nechať doma Nikon D800E a spoľahnúť sa na podstatne menší snímač s menej než polovičným rozlíšením. Chcel som však vyskúšať, či Olympusy OM-D a objektívy pre ne dokážu obstáť pri mojich vysokých nárokoch. Dôvod prečo som volil Olympus bol jednoduchý, menší a ľahší systém, ktorý by ma tak neunavoval. Čakalo ma predsa niekoľko dní fotografovania, prakticky od rána do večera.
Hlavným fotoaparátom bol Olympus OM-D E-M1 (s gripom), z ktorého som prakticky nedal dole objektív ZUIKO DIGITAL 50-200/2,8-3,5 nasadený cez adaptér MMF-3. Väčšinu fotografií som urobil práve touto zostavou.
Doplnkovým fotoaparátom bol nový OM-D E-M10, na ktorom som najčastejšie mal nasadený štandardný zoom 12-40/2,8 PRO, v úzkych uličkách superširokáč 9-18 a na fotenie detailov som používal pevné objektívy M.ZUIKO 25/1,8 a 75/1,8 MSC. V Toskánskej krajine je teleobjektív nepostrádateľný a bol som rád, že mám k dispozícii ohnisko až 400 mm (po prepočítaní na kinofilmový formát).
- Olympus OM-D E-M1 + grip
- Olympus OM-D E-M10 + grip
- Olympus ZUIKO DIGITAL 50-200/2,8-3,5
- Olympus M.ZUIKO 12-40/2,8 PRO
- Olympus M.ZUIKO 75/1,8 MSC
- Olympus M.ZUIKO 25/1,8
- Olympus M.ZUIKO 9-18/4-5,6
- Olympus M.ZUIKO 60/2,8 Macro
- Polarizačný filter Hoya
- Karbonový statív Velbon Sherpa Pro s guľovou hlavou Markins
- Brašna Vanguard Heralder
- Apple Macbook Air 11”
- Apple iPad mini
- Mobil LG G2
Neodmysliteľnými pomocníkmi sa nám stali telefóny a tablety. Či už kvôli navigácii, alebo na zisťovanie informácií. Z jedného tabletu, do ktorého sme kúpili simku k internetu, sme urobili Hot Point, ku ktorému sme sa pripájali. Z App storu som si do tabletu stiahol bezplatné aplikácie – elektronických sprievodcov o Florencii, Benátkach a Toskánsku. Obzvlášť užitočná bola platená aplikácia Tuscany Photographer’s Guide. V nej boli presné GPS súradnice najatraktívnejších objektov aj s popisom dopravy na miesto a odporúčanou fototechnikou. GPS súradnice, ktoré uvádzam sú presne z miest, z ktorých sme fotili my.
Toskánsko sme zďaleka nepreskúmali celé. Lucca, Pisa, Grosseto, ostrov Elba a mnoho ďalších miest čaká na naše preskúmanie a zaznamenanie. Ďakujem Ľubke, Lenke, Izzinovi a Berovi za príjemnú spoločnosť počas celého pobytu v Toskánsku. Pre mnohých bude cenná aj informácia, koľko taký fotovýlet do Toskánska stojí. Ubytovanie v apartmánoch bez stravy nás vyšlo na 180 €/osobu za 6 nocí. Nafta, parkovné a mýtne poplatky vyšli takmer na 500 €, čiže 100 € na osobu. Bežný obed v reštaurácii (cestoviny, nápoj, couvert) vás bude stáť okolo 12 – 15 €. Ak vám postačí rýchle talianské občerstvenie, tak ušetríte aspoň polovicu. Ak si priveziete stravu zo Slovenska, tak rozhodne ušetríte.
Z fotografii z Toskánska som napokon urobil úspešnú výstavu na podujatí ePhoto Day a niekoľko z nich dodnes krášli môj byt.