Včelárikovia na Sandbergu 2021 I.

Tento rok som bol fotografovať včelárikov už po druhý krát. Opäť na Sandbergu a mojom odskúšanom mieste. Prvýkrát bolo na Sandbergu množstvo výletnikov a dokonca aj svadba. Preto som toho veľa nenafotil, keď ma niekto pri fotení stále rušil. 

Pri druhom fotov ýlete som dúfal v pokojnejši fotografovanie. V pondelok doobeda bolo na Sandbergu len málo ľudí a ani príliš nevyrušovali. Až na jednu postaršiu pani fotografku. Prišla krátko po mne. Ležal som na zemi, aby som sa nepozorovane priplížil na najlepšie miesto. Ona prišla ako veľká voda a rozložila si statív, asi meter odo mňa. Snažil som sa jej vysvetliť, že takto nám pred objektívy žiadny včelárikovia nepriletia. Húdla si ale svoje, že už ich fotila a určite aj priletia. Aj prileteli, ale čakanie bolo dlhé. A vždy keď sa vyplašili, opäť im trvalo dlho, kým sa vrátili. Zbalil som sa a poodišiel bokom, sledujúc, ako sa jej raz za čas podarilo niečo uloviť. Pomaly mi dochádzala trpezlivosť. Zjavne si nechcela nechať poradiť, hoci by sa jej darilo lepšie. Trvalo vyše hodinu, kým nafotila zábery s ktorými bola spokojná a láskavo mi prenechala flek, ktorý mi vlastne ukradla. Po celý čas si stále myslela, že nerobí nič zlé a stačí, keď sa k nej pripojím a budeme fotografovať spokojne obaja. 

Po jej odchode som na chvíľu odišiel, aby sa včelárikovia vrátili a použil moje osvedčené plazenie v štýle Winetua. Už o pár minút sa začalo jedno z mojich najlepších fotení. Včelárikovia húfne prilietali na môj obľúbený agát a niekedy som mal problém, že som bol až príliš blízko. Na to sa fotografi vtáctva sťažujú len zriedkavo.